Loluwari Média (Díli) – Hafoin estudante no sosiedade sivil kontesta halo asaun pasífika, Deputadu sira husi Bankada governu foti desizaun politika hodi anunsia ba públiku atu kansela sosa karreta.
Deklarasaun politika ne’e sei iha dúvidas tanba prosesu husi komisaun nasionál aprovizionamentu (CNA) hein anunsia kompaña manan atu sosa karreta hirak ne’e.
Entre kansela dunik ka lae bainhira PN haruka karta ba CNA hodi kansela mak foin legál
Prezidente Bankada Frente Revolusionariu Timor-Leste Independente (FRETILIN), Aniceto Guterres hanesan ‘fase liman’ ba sosa karreta ne’ebé iha tempu VIII governu nia parte konkorda atu sosa.
“Ha’u rona katak karreta prosesu la’o hela, ha’u nia informasaun (rona) husi fonte kredível balu dehan karreta iha ona, maibé ha’u la hatene, se kansela ka lae”

“Parese to’o mai (TL) mak sira atu halo saida karik ne’e sira mak hatene, mais tenke akompaña nafatin, (tanba) orsamentu aprova (2025 nian) ne’e hein nia ezekusaun” dehan nia ba jornalista sira iha PN segunda-feira.
Nia informa, asaun protestu ne’e mak FRETILIN desde uluk kontra hodi halo proposta atu elimina orsamentu sosa karreta ne’e.
Tanba durante bankada FRETILIN aprezenta proposta iha plenaria, maibé bankada governu vota kontra proposta ne’ebé FRETILIN hato’o.
“Ami nia proposta sira mak vota kontra, ne’e mak ita-boot (jornalista) sira akompaña” dehan nia.
Nia dehan, Pozisaun FRETILIN klaru ona desde uluk katak, FRETILIN hakarak hasai osan sosa karreta, tanba povu iha nesessidade seluk ne’ebé presija atende.
“Deputadu sira iha previlégio barak ona, tanba ne’e mak la presija sosa karreta, maibé ami hanoin hanesan ne’e no ami halo proposta, ami menoria, ami-nia proposta la pasa no sira rasik mak vota kontra” tenik nia.
Aniceto Guterres, apresia tanba manifestasaun hatudu mudansa pozisaun ne’ebé konsidera di’ak, tanba imediatamente hetan resposta husi deputadu sira hodi kansela politika Parlamentu Nasionál kona-ba sosa viatura 65 ba deputadu.
“Ha’u nu’udar xefe bankada agradese liu ba manifestante sira, ha’u ladun kontente, tanba ohin iha deskontroladu uitoan, maibé tanba ema barak dala ruma iha momentu ida lakon kontrolu, entaun asaun refere halo mudansa diak”.
Iha fatin hanesan Xefe Bankada PLP, Maria Angelina Lopes Sarmento. hatete, PLP mós rejeita sosa karreta.

“Ami husi Bankada PLP hakarak re-intera dala ida tan, ami nia pozisaun ne’e ami hatudu ona liuhusi proposta alterasaun iha ambitu debate orsamentu Jerál estadu 2025 nian” dehan nia.
Nia informa, Bankada FRETILIN ho PLP halo proposta neen hodi husu PN atu pondera desizaun ne’ebé foti ona iha konsellu Administrasaun hodi sosa karreta 65 unidade ba deputadus sira iha VI Lejislatura nian.
Bankada PLP lamenta ho Bankada Governu CNRT-PD inklui Bankada KHUNTO ne’ebé halo deklarasaun urjente derrepente hodi deside kansela sosa karreta 65 ba deputadus Parlamentu Nasionál VI Lezislatura, hafoin mosu ona manifestasaun ne’ebé provoka estudantes universitariu sira balu kanek no kareta balu estraga.
Prezidente Bankada PLP, Deputada Maria Angelina Lopes Sarmento, iha konferensia imprensa segunda ne’e, lamenta ho Bankada Governu nia tatika inprudente ida ne’e atu fase liman.
Prezidente Bankada PLP, agradese ba estutdante univesitariu sira, no kamada sosidade sivil sira ne’ebé bele hola pozisaun halo manifestasaun hodi konsege kansela sosa karreta ba PN.
“Buat ne’ebé Bankada Opozisaun PLP-FRETILIN labele satan tanba Bankada governu uza maioria, no ho aktu ida ne’e hatudu katak kontrolu politika governu no Parlamentu Nasional nian, la’os husi opozisaun iha Parlamentu Nasionál de’it maibé mos husi kamada sosiedade sira, estudantes universitariu sira” dehan nia.

Reprezenta porta voz Bankada CNRT,PD no KHUNTO, Patrocínio Fernandes, deklara, Bankada CNRT, PD no Bankada KHUNTO hakarak atu esklarese ba públiku tomak kona-ba pozisaun Bankada governu nian relasiona ho desizaun sosa kareta ba Parlamentu Nasionál.
- Konstituisaun da Repúblika (KRDTL) fó kna’ar importante 3 ba deputadu sira iha Parlamentu Nasionál mak hanesan: a). Halo lei; b). halo fiskalizasaun ba aktus governativa, no c). foti desizaun politika ba Estadu no Nasaun nian.
- Estatuto dos Deputados ne’ebé aprova iha primeira-Lejislatura (tinan 2004) mak define kona-ba deputados sira tenke iha fasilidades hodi hala’o sira-nia misaun parlamentár, inkluindu transporte ne’ebé ho kondisaun adekuadu.
- Bancada CNRT, PD no KHUNTO kaer ba preokupasaun deputados 65 nian iha VI Lejislatura kona-ba kondisaun kareta sira ne’ebé atuál deputados sira uza hodi hala’o kna’ar, no husi sorin seluk mosu lamentasaun sira husi parte Sekretariadu Parlamentu Nasionál kona-ba difikuldades jestaun kareta operasionál atu hátan ba nesesidades transporte ba deputados sira, no mós lamentasaun kona-ba kustu ba manutensaun kareta sira ne’ebé dadaun ne’e deputados sira uza.
4.Depois de halo leitura didiak ba situasaun sira ne’e maka ; Bancada CNRT, PD no KHUNTO aseita atu aloka verba ba akizisaun kareta ba Parlamentu Nasionál iha OJE tinan 2025 ne’ebé aprova iha fulan-Novembru tinan 2024, atu bele hátan ba situasaun ne’ebé temi ona iha pontu 2 no 3 iha Komunikadu Imprensa ida-ne’e.
- Bancada CNRT, PD no KHUNTO konsiente katak desizaun sosa kareta la reprezenta preokupasaun públiku nian, no hare de’it ba ezijénsia deputados 65 no defikuldades ne’ebé Sekretariadu PN infrenta hodi hamosu tiha preokupasaun iha públiku, no ikus mai parte seluk explora tiha nu’udar aproveitamentu polítiku hodi hamosu instabilidade ba ita nia País.
- Tanba-ne’e, tetú ba situasaun sira hotu, Bancada CNRT, PD no KHUNTO halo análize ba polémika sosa kareta, no mós haree katak própriu deputados balun direta no indireta esplora situasaun ne’e nu’udar aproveitamentu ida ba sira nia interese polítika partidária no grupo nian hodi instrumentaliza tiha emosaun públiku hodi halo instabilidade ba ita nia rai.
Nune’e; Bancada CNRT, PD no KHUNTO DESIDE hodi husu ba Parlamentu Nasionál atu KANSELA PROSESU TOMAK KONA-BA AKIZISAUN KARETA.
Jornalista : Chay Risky

